Možno sa mnohí pýtate, čo teraz robíme, keď s vami zrazu nemôžeme zdieľať Záhradu a vítať jar. Možno podobne ako vy, aj my sa snažíme zostať imúnni, a to aj voči neprajnosti, závisti a nepochopeniu. Áno, v časoch korony sa objavujú aj hejty o tom, že umelci by mali ísť konečne pracovať... Darmo, tento naratív sa nemení ľahko a má svoje príčiny (s kultúrou vždy na schvoste...), no my, čo sme súčasťou tohto kultúrneho spektra, vieme, prečo to robíme, aj napriek rizikám, ktorým čelíme od začiatku.
Jedno z nich nás dobehlo aj teraz - a keďže väčšina ľudí a povolaní v tomto sektore sú živnostníci, má to nesmierne dopady (nehovoriac o tom, že takmer žiadna nezávislá kultúrna inštitúcia či divadlo na Slovensku si nemôže dovoliť zamestnávať ľudí a garantovať im dlhodobú pracovnú zmluvu či náhradu ušlej mzdy). Ľudovo povedané - sme na voľnej nohe, no v situácii, keď vám tú nohu o stoličku priviaže ešte aj vyššia moc, nemáte na výber, iba sa prispôsobiť a hľadať cestu pre seba i komunitu, ktorú spoluvytvárate.
Takže - čo vlastne robíme, keď nemôžeme pracovať? To nie je správne položená otázka. Pracovať na niečom sa dá vždy. Momentálne sa stále spamätávame zo situácie, no neutíchame na duchu: denne snívame, vymýšľame, prehadzujeme termíny, snováme plán A, B, C aj D. A nie sme v tom sami - v našej situácii je vyše 20 ďalších kultúrnych a umeleckých centier po celom Slovensku, ktoré tvoria celoročný program (www.antenanet.sk).
Spája nás neistota, ale i nádej, že toto vynútené obmedzenie pohybu a slobody - nielen v zmysle fyzickom - čoskoro prejde, no musíme byť pripravení a vytrvalí. Tisícky z nás sa dobrovoľne poddávame spoločenskej izolácii, čiastočne sa vzdávame najvyšších hodnôt života v demokracii pre zdravie a bezpečie seba i ostatných.
Paradoxne, z istého pohľadu a na istý čas sa to dá vydržať. Vďaka technológiám a 21. storočiu máme spôsoby (a hľadáme nové) ako tráviť čas inak, čomu sa venovať tak, aby to malo zmysel, ako dokončiť veci, na ktoré sme inak nemali čas. Avšak, čo je najhoršie, sú medzi nami mnohí, ktorí svoje povolanie vykonávať nemôžu vôbec. Celá sieť umelcov na voľnej nohe, ktorí mali kde a pre koho hrávať, hudobníci, speváci, tanečníci, divadelníci, ale tiež nadväzujúce profesie a oblasti (produkční, dramaturgovia, svetelní dizajnéri, zvukoví majstri, technici...). Ukázalo sa, ako krehký a organický je celok, ktorý dokáže fungovať len za podmienok, ktoré mu to dovoľujú. Tieto podmienky sú momentálne takmer nulové, ak nepočítame niektoré streamingy, či už ako náhrady eventov alebo nové formáty - online kreativite sa medze nekladú. Avšak kultúra a umenie vyžadujú ľudí a komunikáciu, zvlášť tzv. živé alebo performatívne umenie. Ľudia takto komunikujú odjakživa, lebo vedia, že umenie má silu tranformovať všedný priestor na posvätný - taký, v ktorom sa môžu všetci zúčastnení nadýchnuť vône, ktorá na vás dolieha z javiska či pódia. Iní si vystačia s vôňou kávy, prídu si len tak posedieť s priateľmi alebo pracovať do co-workingu. Motivácie našich návštevníkov a podporovateľov sú rôzne, a my sme vďační za každého, kto čaká, kedy opäť otvoríme a budeme môcť pokračovať v tom, čo robíme... Lebo to je jediné, čo dáva tomuto miestu a všetkým nám zmysel. Veríme, že aj vám, tak zostaňte s nami a do skorého otvorenia - zatiaľ snenia!
